Páni, prvý blog som napísal v októbri 2017. Je august 2018. Čo sa zmenilo za ten čas? Veľa. Pochválim sa pozitívnym ale aj negatívnym. A nakoniec dám radu. Ako vždy. Anyway, keď som začal písať tento blog, vytvoril som Vám okno do môjho súkromného života a teraz máte možnosť nakuknúť, ako sa mi darí. Tak nakúkajte.

Dôvod, prečo opäť píšem blog je ten, že ja sám potrebujem pevnú pôdu pod nohami (tak ako vy). Po nejakom čase som potreboval prečítať si niečo pozitívne, tak som sa vrátil k tomu, čo mi pomáha a čo mi ide. Blogu. Prečítal som si svoj vlastný článok "Zákonné nástroje" a ... Píšem. Ak pozitívne ovplyvňujem Vás vo Vašom neľahkom osude milí gentlemani, ovplyvňujem aj seba. Anyway, stále čakám na ovocie. Čakám a... no veď uvidíme aký bude výsledok. Určite sa pochválim, keď príde.

Moja odmlka pri písaní blogu má svoje opodstatnenie. Rád sa teda pochválim. Počas tých pár mesiacov odmlky som sa stal opäť tatinkom. Milá rodičovská povinnosť, ktorá ma napĺňa šťastím. Tí, čo čítajú môj blog a teda aj tí, čo ma poznajú, vedia, že mám novú rodinu a že som na svet po rozvode nezanevrel. Naopak. Som plný života, síl a chuti vybojovať si právo byť so všetkými svojimi deťmi. Áno, mám 4 deti. Nie, Borisa Kollára dobehnúť nechcem (aj keď demografická krivka ma trápi, sám to nevytrhnem). Moja súčasná partnerka Janka je skvelá. Náš synček Andrejko, ktorý už má dva (2) roky, je neskutočne živý, zdravý, milovaný... venujeme našej rodinke všetok čas. Lenka, naša princezná, sa nám narodila pred dvoma mesiacmi. Princeznej sa darí skvelo a je to miláčik. Náš miláčik.

Čo sa týka detí z prvého manželstva ... Hmm... bojujem. Tomáško a Lianka už majú 9 a 7 rokov. Stále ich nevídam.

V októbri 2017 som v tomto istom blogu uviedol (viď článok zo dňa 19.10.2017 "zákonné nástroje"), že som na príslušný Okresný súd poslal už 21 doplnených informácií o marení výkonu úradného rozhodnutia, ktorého sa dopúšťa matka detí tým, že deťom bráni v styku so mnou. Minulý týždeň (august 2018) som zaslal už 39-te doplnenie informácií k pôvodnému návrhu na konanie v kompetencii Okresného súdu. Áno, za 10 mesiacov som na súd poslal ďalších 18 listov. 18 marení. 18 krát matka ubrala svojim deťom právo byť so svojim tatinkom. A informoval som nielen súdy ale aj UPSVaR. 

18 krát. Za 10 mesiacov.

Súd v júli tohto roku (2018) vydal uznesenie, že súd nariaďuje matke podrobiť sa výkonu rozhodnutia súdu podľa rozhodnutia, ktoré bolo vydané v minulosti Okresným súdom v Galante.

A čo matka? Opäť nič. Deti nevídam. Prečo? Lebo matka sa tak rozhodla. Samozrejme, deti sú teraz ovplyvnené výchovou iba jedného rodiča (matkou). Druhý rodič (ja) nemá šancu deťom vysvetliť, že práva tatinka nie sú "iba platiť výživné" ale aj deliť sa o radosť detí z ich výletov, z darčekov, z dovoleniek, zo života ...

Toto leto bolo skvelé na dovolenku pri mori. Chorvátska republika by sa určite potešila dvom loptošom naviac, ako sa čvachtajú od rána do večera v mori. No smolu mala aj tá. Deti proste mali zakázaného nielen tatinka, ale aj Chorvátsko, dovolenku, hrady a zámky ... zážitky.

Toho roku (2018) sme mali iba jedno šťastie, že nám mamička dopriala kukuričné bludisko pri Vlčkovciach (okres Trnava).

Ďakujeme mamička.

Rada na záver:

Rodičovstvo ľudí mení. Tak ako zmenilo rodičovstvo mňa, zmenili ste sa aj vy páni, gentlemani. Zmenilo aj ex-manželky. Tie sú viac vypočítavé, postavené do úlohy pýtania si stále väčšieho výživného. Ich úlohou je inkasovať cash, a niektoré dokonca bránia deťom v styku s tatinkom ... ich úlohy nehodnotíme (poznáme ich).

Napriek všetkému, nezabúdajme. Sme gentlemani. Zachovávame klud a dôstojnosť. Hádky pri preberaní detí pri hre na víťazov a porazených nepatria. O deti (ak ich dostaneme pri troche šťastia na víkend) sa staráme s láskou, mamičku neohovárame, naopak o mamičke hovoríme iba pekne. A ak máme to šťastie, že môžeme s deťmi navštíviť kukuričné bludisko, poďakujeme. Veď platiť výživné môžeme každý mesiac, ale dostať detičky raz za rok? To chce poďakovať, no nie?